Anglické slovo perfect je tzv. false friend. Friends sú slová, ktoré majú v oboch jazykoch viac-menej rovnaký význam (continent - kontinent). A false friends slová, ktoré sa tak iba tvária. "Perfektný" v slovenčine znamená "úžasný", "skvelý", "výborný". Ale
v angličtine slovo perfect znamená to, čo naše slovo "dokonalý". Na to ani v jednom z týchto jazykov niet priameho synonyma. Keď je niečo dokonalé, je to jednoducho dokonalé. A keďže je v tomto svete dokonalých len veľmi málo vecí, tie čo také sú, majú moc vzbudiť v nás veľké emócie. Ale zároveň má slovo "dokonalý" silnú pozitívnu konotáciu. To znamená, že takmer vždy ho použijeme len na niečo pozitívne. Len na niečo, čo nás svojou dokonalosťou nadchýna. Akoby sme si neuvedomovali fakt, že dokonalé môže byť aj Zlo. Evidentným faktom však je aj to, že aj táto dokonalosť nás niekedy až magicky priťahuje. A niet veľa príkladov, ktoré by to ilustrovali lepšie ako muž menom Ted Bundy.
V roku 1974, keď mal Ted 27 rokov, v štátoch Washington a Oregon v priebehu šiestich mesiacov napadol minimálne 9 žien. Prežila len prvá z nich. S trvalým fyzickým aj mentálnym postihnutím. O pár mesiacov - v štáte Utah - v priebehu 37 dní a nocí napadol minimálne 5 žien. Prežiť sa podarilo iba jednej. V roku 1975 - stále v štáte Utah a následne v štátoch Colorado a Idaho -
v priebehu 6 mesiacov napadol minimálne 5 žien. Neprežila ani jedna. Potom ho chytili a súdili. V štáte Colorado. Lenže Ted vyhlásil, že obhajovať sa bude sám a ako taký - nemusel byť spútaný a mal prístup do súdnej knižnice. Kde si otvoril okno, vyskočil z druhého poschodia a odkráčal neznámo kam. Ale ukázalo sa, že divočina Tedovi vôbec nesvedčí - po šiestich dňoch sa vrátil do mesta, kde ho okamžite chytili a opäť súdili. Lenže on im opäť utiekol! Prepílil mrežu nad svojou celou, dostal sa o poschodie vyššie, kde večer 30. decembra 1977 vnikol do kancelárie riaditeľa väznice, z jeho šatníka si vybral to správne oblečenie a hlavným vchodom vypochodoval von. Na svojom lôžku zanechal pod dekou kopy kníh, a tak kým v posledný deň roku 1977 prišli na to, že im chýba, Ted už bol v 1.500km vzdialenom Chicagu. (To je ako z Bratislavy do Liverpoolu na severozápade Anglicka.) Po rôznych peripetiách sa nakoniec dostal na Floridu. A týždeň po tom, čo tam dorazil, v noci zo 14. na 15. januára 1978 asi o 2:45 ráno vnikol do dievčenského internátu, kde za menej ako 15 minút stihol napadnúť 4 spiace dievčatá. Nakoniec ho vyrušili svetlá prichádzajúceho auta a tak dve prežili. Neuspokojený - o pár blokov ďalej vnikol do bytu a napadol ďalšie spiace dievča. Aj to však prežilo. Následne 9. februára 1978 uniesol, znásilnil a zabil iba 12 ročné dievča. Potom ho pri bežnej cestnej kontrole zadržali.
V následných dvoch súdnych procesoch mu za tri vraždy spáchané na Floride naparili tri tresty smrti. Vykonali len jeden. 24. januára 1989 o 7:16 ráno Teda vo floridskom väzení usmažili na elektrickom kresle. Dav pred väzením spieval oslavné piesne, ľudia tancovali, spustil sa ohňostroj.
Priznal sa k 30-tim vraždám. No skutočný počet jeho obetí je podľa mnohých pozorovateľov pravdepodobne oveľa vyšší. Podľa viacerých svedectiev sa Ted viackrát vyjadril, že zabil viac ako 100 ľudí. Čakajúc v cele smrti v jednom z početných interview povedal, že vo svojich začiatkoch sa považoval za "amatérskeho", či "impulzívneho" vraha. A že do svojej "hlavnej", "predátorskej" fázy sa dostal až v roku 1974. O svojej amatérskej fáze impulzívneho vraha však nikdy neprehovoril, a tak dnes čo-to vieme len
o skutkoch z jeho hlavnej - predátorskej fázy. Ktorej obeťou bolo minimálne 30 mladých žien. Ale koľko ľudí zabil pred rokom 1974? To sa už nikdy nedozvieme. Každopádne na tie skoršie, "amatérske" vraždy evidentne nebol až taký pyšný - teda na tie, ktoré si ešte pamätal. Dodnes totiž zostáva podozrivým aj z vraždy len 8 ročného dievčatka. Keď on sám mal 14 rokov. A mnohých iných vrážd. Ktoré dodnes zostávajú nevyriešené. A určite aj preto, že Ted bol v tom, čo robil, naozaj dobrý. Aj Zlo môže byť dokonalé.
Disponoval totiž niekoľkými tromfami: Bol to veľký sympaťák. A obrovský suverén. Evidentne žiadnej z jeho obetí ani v päte nenapadlo, že za tak sympatickým vzhľadom by sa mohlo ukrývať také Zlo. Naopak Ted vedel okamžite vzbudiť sympatie a dôveru. Mal na to svoje techniky - bol vždy slušne a pekne oblečený, rozprával dokonalým prízvukom a často fingoval zranenie - buď si dal ruku do závesu, alebo šiel o barlách a niečo pri tom niesol. Odtiaľ už bol len krôčik k tomu, aby mladú krásnu slečnu poprosil, či by mu nepomohla odniesť mu tie knihy, či kufrík k jeho autu. Mimochodom - jeho najstaršia identifikovaná obeť mala v čase vraždy 26 rokov. Dvanásť z dvadsiatich jeho obetí, ktoré sa podarilo identifikovať, nemalo ani 20. A všetky boli krásne. Jedna krajšia ako druhá. Ted si iné nevyberal. A keď už bola pri jeho aute, Ted ju zozadu udrel do hlavy páčidlom. A tak tu nebol ani výkrik. Ani žiadny zápas, výstrel, krv - nič. Len nevládne telo, ktoré si Ted naložil do svojho auta a odviezol často aj stovky kilometrov a hodiny jazdy ďaleko - niekde do lesa, kde dievča znásilnil a uškrtil. V rôznom poradí. Ale tým to nekončilo. Ted pre uspokojenie potreboval mať ešte kontrolu aj nad mŕtvym telom - rôzne s nimi manipuloval a dokonca sa k nim - v priebehu niekoľkých týždňov - vracal a vo svojom správaní pokračoval až kým telá neboli v štádiu pokročilého rozpadu. Minimálne v 12-tich prípadoch obetiam odrezal hlavu, ktorú si v niektorých prípadoch vzal domov - do svojho bytu. Ich šaty a čokoľvek mali pri sebe a mohlo by viesť
k jeho odhaleniu však vzal a zbavil sa ich na inom mieste. A tak polícia našla iba kosti. Ale komu patrili? V časoch pred možnosťou identifikovať ostatky, či vraha pomocou DNA, to bol takmer neriešiteľný prípad.
Jeden rok študoval psychológiu a následne dokonca pracoval na linke na pomoc samovrahom. Aj vďaka svojim politickým kontaktom sa neskôr stal zástupcom riaditeľa poradnej komisie na prevenciu zločinu! Kde pre ženy napísal príručku na prevenciu znásilnenia! Následne pracoval na úrade krízových opatrení - čo bola vládna agentúra zaoberajúca sa pátraním po zmiznutých ženách! Rok študoval právo. Ted si jednoducho dal naozaj záležať - okrem obrovského talentu absolvoval aj dokonalú teoretickú prípravu, a tak výborne rozumel nielen psychológii svojich obetí, ale aj tomu, ako funguje vyšetrovanie. On sám sa vraj raz dokonca vyjadril, že má doktorát v masovom vraždení…
Nikdy sa nenašli žiadne odtlačky jeho prstov. Žiadna jeho krv. Jeho obete nekričali - jeho metódy nerobili žiadny hluk. Jediný svedok bol mŕtvy. Nebola tu ani žiadna balistika - žiadne strelné rany z jeho zbrane nikdy nevyšli, pretože ňou bolo páčidlo. Navyše svoje zločiny organizoval tak, aby takmer každý z nich riešil iný vyšetrovací tím. Jeho 30 priznaných vrážd prebehlo
v ôsmich rôznych štátoch. Navyše dievča uniesol v jednom okrese, previezol, znásilnil, zabil ju a telo zanechal v druhom a jej šaty
a čokoľvek mala pri sebe zahodil v treťom. A tak zmiznutie riešil jeden, no telesné ostatky druhý vyšetrovací tím. A nevediac jeden o druhom sa ani jeden z nich nemal čoho chytiť. Ted zabil minimálne 20 mladých žien, kým polícia začínala ešte len tušiť, že vo všetkých týchto prípadoch majú dočinenia s jedným jediným vrahom. Ted bol jednoducho v tom čo robil ozajstný majster. Diabol rozhodne nie je hlupák. Aj Zlo môže byť dokonalé.
Jeho ďalším nemalým tromfom bol fakt, že vždy vyzeral inak. Ted bol dokonalý chameleón. 14. júla 1974 priamo z mestskej pláže, kde boli davy ľudí, uniesol dve slečny. Najprv jednu, potom si prišiel po druhú. Okamžite ich presvedčil, aby mu pomohli naložiť niečo do auta. A to bolo posledný raz, čo ich niekto videl. Lenže tu mnoho ľudí videlo aj Teda. Ako sa rozpráva so slečnou, ktorá zmizla a ako spolu niekam odchádzajú. Čiže malo byť jasno - konečne preživší očití svedkovia! Lenže popis, ktorí títo ľudia poskytli, sa jeden na druhý skoro vôbec nepodobali. Každý z nich akoby opisoval iného človeka. Výsledný identikit sa na Teda príliš nepodobal. Sudca Stewart Hanson Jr., ktorý pred sebou - na lavici obžalovaných - Teda videl po mnoho dní, sa dokonca vyjadril, že jeho výrazy tváre dokázali tak neuveriteľným spôsobom zmeniť jeho celkový výzor, že si sám niekoľko krát nebol istý, či sa stále pozerá na jedného a toho istého človeka. Dokonca aj policajné fotografie jeho osoby akoby zakaždým zobrazovali iného muža.
A potom tu ešte bola jeho mystická premena. Z očarujúceho mladíka, na Zlo. Pretože Ted popri všetkom tom znásilňovaní
a vraždení mal počas rokov s viacerými ženami vážny vzťah. Im nikdy nijako fyzicky neublížil - pri nich bol človekom. Tu je o tom článok. Ted mal vraj neuveriteľne modré oči. No keď sa v ňom prebudilo Zlo, jeho oči boli okamžite úplne čierne. Viacero ľudí, ktorí sa niekedy ocitli v jeho blízkosti uviedlo, že z ničoho nič mali pocit, akoby sa zrazu zmenil na iného človeka. Na úplne inú entitu. Z človeka na čisté Zlo. Ted sa raz vyjadril, že vražda sa stáva jeho majetkom: "It becomes possession. They are part of you ... [the victim] becomes a part of you, and you [two] are forever one ... and the grounds where you kill them or leave them become sacred to you, and you will always be drawn back to them." A ďalším jeho kľúčovým výrokom je podľa mňa tento:
"I guess I am in the enviable position of not having to deal with guilt".
Čiže výčitky? Aké výčitky? Ted bol predsa Zlo. A Zlo chce robiť zlo. A keď Zlo robí zlo a robí to dokonale - za čo si má spytovať svedomie? Ani Dobro si nespytuje svedomie, keď vykoná dobro. Prečo by malo? Aj Zlo môže byť dokonalé a konať dokonalé zlo. Mnohé zo svojich obetí si následne vyfotil. K tomu sa neskôr vyjadril slovami:
"When you work hard to do something right, you don't want to forget it."
Veľkou otázkou dodnes zostáva Prečo?!? Prečo sa tento mimoriadne inteligentný, sympatický mladý muž, ktorý evidentne mohol byť veľmi úspešným psychológom, právnikom, kriminalistom, či politikom, rozhodol pre niečo úplne iné? Ženy priťahoval ako málokto a verili mu ako málokomu. Prečo sa rozhodol pre tak nepochopiteľný a bezprecedentný vzťah s nimi? Áno - chcel ich vlastniť, použiť a zničiť. A potom opäť vlastniť až kým sa tie ostatky nerozložili. Ale prečo??
Zvyčajnou odpoveďou na túto otázku, je tvrdenie, že to spustili kopačky, ktoré dostal od jednej mladej krásnej slečny. Vraj sa všetky jeho obete podobali na túto jeho lásku. Lenže Ted povedal, že je to nezmysel - že každá predsa vyzerala inak. A to koniec koncov dokladajú aj fotografie. Ak by sme cheli nájsť pravú príčinu, určite by sme mali začať v rodine. A v jeho detstve.
Z dostupných zdrojov vieme, že Ted sa vo veku 23 rokov dozvedel, že žena, ktorú dovtedy považoval za svoju staršiu sestru, je
v skutočnosti jeho matka. Ale to sa stalo napríklad aj Jack Nicholson-ovi a ten sa pokiaľ viem masovým vrahom nestal. (Aj keď je pravda, že Nicholson sa to dozvedel vo vyššom veku.) Lenže ono toho v Tedovom detstve bolo zrejme viac. Oveľa viac. Existujú aj tvrdenia, že príbeh o tom, ako sa jeho matka zoznámila s vojakom, ktorý ju opustil, keď otehotnela, bola iba zásterka. V skutočnosti bol vraj jeho otcom otec jeho matky. Ktorý zrejme celý život držal pod krkom svoju ženu aj svoju dcéru. Zaujímavé svedectvo o tom priniesla žena, ktorá s Tedom vyrastala v jednom susedstve.
Čiže tam sa evidentne dialo a udialo niečo, čo sa v Tedovi neskôr prejavilo tak, ako sa prejavilo. V tomto svete sa predsa nič nedeje len tak. Na druhej strane - Ted rozdielu medzi dobrom a zlom evidentne rozumel. A že si vybral to druhé, bolo jeho rozhodnutie. Ted sa jednoducho rozhodol, že jeho životným dielom bude znásilňovanie a vraždenie.
A keďže bol v konaní zla tak neuveriteľne dobrý, stal sa jedným z najznámejších ľudí 20. storočia. Bolo o ňom napísaných 7 kníh
a natočených 14 filmov. Poznáte niekoho iného, o kom bolo napísaných 7 kníh a natočených 14 filmov? Mne nikto nenapadá. Snáď s výnimkou Hitlera a Stalina. Prečo po trinástich filmoch o ňom natočili aj ten štrnásty? To je predsa jednoduché - všetkých tých predchádzajúcich 13 malo výbornú sledovanosť. Dokonalé Zlo nás proste fascinuje. Oveľa prekvapivejším je fakt, že pri súdnom procese s jeho osobou sa súdna sieň opakovane zapĺňala mladými inteligentnými dievčatami z dobrých rodín, ktoré sa navlas podobali tým, ktoré Ted uniesol, znásilnil a zavraždil. O tom však už nabudúce.
Ak si však hneď chcete prečítať viac… Tu je o ňom článok v True Crime Magazine. A tu je o ňom článok v Psychology Today.
S pozdravom
Branislav Boba a Magnificent Dragonflies